18. On však odpovedal:To nie je pokrik víťazov,to nie je pokrik porazených,ja počujem hlas spevu.
19. Keď sa priblížil k táboru a uvidel teľa a tance, Mojžiš sa rozhneval, odhodil tabule a rozbil ich na úpätí vrchu.
20. Potom vzal teľa, ktoré si zhotovili, spálil ho v ohni, zomlel na prach, nasypal do vody a dal Izraelitom piť.
21. Mojžiš povedal Áronovi: Čo ti urobil tento ľud, že si ho uviedol do takého veľkého hriechu?
22. Áron odpovedal: Nech sa nehnevá môj pán! Ty predsa poznáš tento ľud, že má sklon k zlému.
23. Povedali mi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami. Veď nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.
24. Povedal som im: Kto má zlato, nech si ho strhne a prinesie mi ho. Hodil som to do ohňa a vyšlo z neho toto teľa.
25. Mojžiš videl, že ľud sa správa neviazane, lebo Áron im povolil uzdu na škodoradosť ich protivníkov.
26. Mojžiš sa postavil do brány tábora a zvolal: Kto je za Hospodina, ku mne! Okolo neho sa zhromaždili všetci Léviovci.
27. On im povedal: Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Nech si každý pripáše meč na bedrá. Prejdite po tábore od jednej brány k druhej a nech každý zabije svojho brata, každý svojho priateľa a každý svojho príbuzného.
28. Léviovci urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. V ten deň padlo z ľudu asi tritisíc mužov.
29. Potom Mojžiš povedal: Ujmite sa dnes služby Hospodinovi, všetci, čo ste boli proti svojmu synovi alebo bratovi, aby ste dnes dostali požehnanie.
30. Na druhý deň povedal Mojžiš ľudu: Dopustili ste sa veľkého hriechu, ale teraz vystúpim k Hospodinovi, azda ho uzmierim za váš hriech.
31. Mojžiš sa vrátil k Hospodinovi a povedal: Ach, tento ľud sa dopustil veľkého hriechu, urobil si zlatých bohov.
32. Strpíš ešte ich hriech? Ak nie, tak ma vymaž zo svojej knihy, ktorú píšeš!