10. Teraz ma už nechaj, nech proti nim vzplanie môj hnev a vyhubím ich. Z teba však urobím veľký národ.
11. Mojžiš sa však usiloval obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a povedal: Hospodin, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si svojou veľkou silou a pevnou rukou vyviedol z Egypta?
12. Prečo majú Egypťania hovoriť: Zlomyseľne ich vyviedol, aby ich vyvraždil na vrchoch a zmietol z povrchu zeme? Odvráť svoj prudký hnev, upusť od zlého úmyslu proti svojmu ľudu.
13. Rozpomeň sa na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a ktorým si prisľúbil: Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som vám hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju navždy vlastnilo.
14. Hospodin sa zľutoval a upustil od zla, ktoré ohlásil svojmu ľudu.
15. Mojžiš sa obrátil a zostúpil z vrchu s dvoma tabuľami svedectva v ruke. Tabule boli popísané z jednej i z druhej strany.
16. Tie tabule boli Božím dielom, aj písmo, vyryté na tabuliach, bolo Božie.
17. Keď Jozua počul veľký krik ľudu, povedal Mojžišovi: V tábore je vojnový pokrik.
18. On však odpovedal:To nie je pokrik víťazov,to nie je pokrik porazených,ja počujem hlas spevu.
19. Keď sa priblížil k táboru a uvidel teľa a tance, Mojžiš sa rozhneval, odhodil tabule a rozbil ich na úpätí vrchu.
20. Potom vzal teľa, ktoré si zhotovili, spálil ho v ohni, zomlel na prach, nasypal do vody a dal Izraelitom piť.