13. Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa ležala okolo tábora napadaná rosa.
14. Keď sa rosa stratila, na povrchu púšte sa objavilo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať.
15. Keď to Izraeliti videli, jeden druhého sa pýtali: Čo je to? Nevedeli totiž, čo to je. Mojžiš im povedal: To je chlieb, ktorý vám dáva Hospodin ako pokrm.
16. Toto je to, o čom Hospodin prikázal: Nech si každý nazbiera toľko, koľko potrebuje na jedenie. Každý si naberie podľa počtu osôb v stane, ómer na osobu.
17. Izraeliti tak aj urobili; niekto nazbieral viac, iný menej.
18. Potom odmeriavali ómerom. Ten, kto nazbieral mnoho, nemal nadbytok. Kto nazbieral málo, nemal nedostatok. Každý nazbieral toľko, koľko potreboval.
19. Mojžiš im povedal: Nech si z toho nikto neodkladá na ráno!
20. Niektorí však Mojžiša neposlúchli a niečo si ponechali na ráno. Sčervivelo im to a zapáchalo. Mojžiš sa na nich rozhneval.
21. Tak zbierali každé ráno podľa toho, kto koľko zjedol. Keď začalo hriať slnko, roztopilo sa to.
22. Šiesty deň si nazbierali dvakrát toľko chleba, dva ómery na osobu. Vtedy prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi.
23. Ten im povedal: Toto hovorí Hospodin: Zajtra je sobota, deň odpočinku zasvätený Hospodinovi. Čo treba upiecť, upečte, čo treba uvariť, uvarte, čo zostane, odložte a uschovajte do rána.
24. Odložili si teda na ráno, ako prikázal Mojžiš, a nezapáchalo to, ani červy v tom neboli.
25. Mojžiš povedal: Zjedzte to dnes, lebo dnes je Hospodinov sobotný deň odpočinku. Dnes nenájdete na poli nič.