14. Počuli to národy, chveli sa;Filištíncov zachvátila hrôza.
15. Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu,vojvodcov Moábu ovládol strach;všetkých Kanaánčanov zovrela úzkosť.
16. Doľahla na nich hrôza a strach;mocou tvojho ramena zmĺkli ako kameň,kým tvoj ľud, Hospodin, neprešiel,kým neprešiel tento ľud, ktorý si vykúpil.
17. Privedieš ich a usídliš na vrchu, ktorý vlastníš,kde si si, Hospodin, pripravil príbytok,kde si tvoje ruky, Pane, založili svätostánok.
18. Hospodin kraľuje naveky a navždy.
19. Keď totiž faraónove kone s bojovými vozmi a jazdcami vošli do mora, Hospodin ich zaplavil vodou; Izraeliti však prešli stredom mora po suchu.
20. Prorokyňa Mirjam, Áronova sestra, vzala do ruky bubon a za ňou šli všetky ženy, tancovali a bubnovali.
21. Mirjam im predspevovala:Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil!Koňa i jeho jazdca zmietol do mora.
22. Potom odišiel Mojžiš s Izraelitmi od Červeného mora. Prišli na púšť Šúr. Tri dni putovali púšťou, ale vodu nenašli.
23. Došli do Máry, no vodu z Máry nemohli piť, lebo bola horká. Preto sa volá Mára.
24. Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť?
25. On volal k Hospodinovi a Hospodin mu ukázal drevo. Keď ho hodil do vody, voda osladla. Tam dal Hospodin ľudu ustanovenie a právne predpisy, tam ho skúšal.
26. Povedal: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, ak poslúchneš jeho príkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, nedopustím na teba nijakú chorobu, akú som dopustil na Egypťanov, lebo ja, Hospodin, som tvoj lekár.
27. Potom prišli do Élimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem. Tam pri vodách sa utáborili.