18. Mojžiš teda odišiel od faraóna a prosil Hospodina.
19. Hospodin obrátil vietor, takže víchrica od mora odniesla kobylky a vrhla ich do vôd Červeného mora. Na celom egyptskom území z nich nezostala ani jediná.
20. Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce, takže Izraelitov neprepustil.
21. Hospodin povedal Mojžišovi: Vystri ruku k nebu a na Egypt doľahne taká hustá tma, že sa bude dať nahmatať.
22. Mojžiš vystrel ruku k nebu a v celom Egypte nastala tri dni trvajúca hustá tma.
23. Ľudia sa navzájom nevideli; tri dni sa nikto neodvážil pohnúť z miesta. Tam však, kde bývali Izraeliti, bolo svetlo.
24. Vtedy faraón zavolal Mojžiša a povedal: Choďte, slúžte Hospodinovi! Nechajte tu len ovce a dobytok. Aj deti môžu ísť s vami.
25. Mojžiš odpovedal: Ty sám nám musíš dať, čo potrebujeme na obety s hostinou a na spaľované obety, aby sme ich priniesli Hospodinovi, svojmu Bohu.
26. S nami pôjdu aj naše stáda; nezostane tu ani kopyto, lebo z nich si vyberieme, čo bude potrebné na službu Hospodinovi, nášmu Bohu. My ešte nevieme, čo treba obetovať Hospodinovi, kým ta neprídeme.
27. Hospodin však zatvrdil srdce faraóna a ten ich nechcel prepustiť.
28. Faraón povedal Mojžišovi: Odíď odo mňa! Neopováž sa mi ukázať na oči, lebo v deň, keď ťa uvidím, zomrieš!
29. Mojžiš odpovedal: Nech je tak, ako si povedal; už sa ti neukážem na oči.