7. Ester odpovedala: Mám prosbu i želanie.
8. Ak som získala priazeň u kráľa, a ak je to kráľovi vhod dať mi, o čo prosím, urobiť, čo si želám, nech príde kráľ i Háman znova na hostinu, ktorú pre nich pripravím. Zajtra urobím podľa kráľovských slov.
9. V ten deň odišiel Háman veselý a v dobrej nálade. Keď však uzrel Mordochaja v kráľovskej bráne, že ani nepovstal, ani sa pred ním netriasol, veľmi sa naňho nazlostil.
10. Ale Háman sa ovládol a šiel domov. Pozval priateľov i svoju ženu Zereš.
11. Potom im Háman porozprával o sláve svojho bohatstva, o tom, ako má veľa synov a o všetkom, čím ho kráľ povýšil a vyzdvihol nad kniežatá a nad kráľovských služobníkov.
12. Háman pokračoval: Dokonca aj kráľovná Ester pozvala na hostinu, ktorú usporiadala, iba kráľa a mňa. Aj na zajtra som k nej pozvaný spolu s kráľom.
13. Ale to všetko je nanič, keď vidím Žida Mordochaja sedieť v kráľovskej bráne.
14. Jeho žena Zereš a všetci jeho priatelia mu povedali: Nech urobia šibenicu, vysokú päťdesiat lakťov. Ráno povedz kráľovi, aby na ňu obesili Mordochaja. Len choď veselo s kráľom na hostinu! Taká reč sa páčila Hámanovi a dal pripraviť šibenicu.