18. Vtedy kráľ Dávid vstúpil, posadil sa pred Hospodinom a hovoril: Kto som ja, Pán, Hospodin, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem?
19. I to sa ti videlo primálo, Pán, Hospodin, hovoril si aj o ďalekej budúcnosti domu svojho služobníka. Takto ty obvykle zaobchádzaš s človekom, Pán, Hospodin?
20. Čo k tomu má ešte Dávid dodať? Poznáš predsa svojho služobníka, Pán, Hospodin.
21. Pre svoje slovo a z vlastnej vôle si zariadil všetky tieto významné veci a oznámil si ich svojmu služobníkovi.
22. Preto si veľký, Pán, Hospodin. Nikto sa ti nevyrovná a nieto Boha okrem teba podľa všetkého toho, čo sme na vlastné uši počuli.
23. Kto sa vyrovná tvojmu izraelskému ľudu, jedinému národu na svete, ktorý si Boh prišiel vykúpiť, aby bol jeho ľudom? Preslávil si ho, vykonal si preň veľké a úžasné veci, keď si ho vykúpil z Egypta a vyhnal si spred svojho ľudu národy a ich bohov.
24. Izraelský ľud si natrvalo určil za svoj a ty, Hospodin, si sa stal jeho Bohom.