3. Všetci starší Izraela prišli ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid tam s nimi uzavrel zmluvu pred Hospodinom. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom.
4. Dávid mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom, a vládol štyridsať rokov.
5. Sedem rokov a šesť mesiacov vládol nad Júdom v Hebrone, tridsaťtri rokov vládol nad celým Izraelom a Júdom v Jeruzaleme.
6. Kráľ tiahol so svojimi mužmi na Jeruzalem proti Jebúsejom, obyvateľom toho kraja. Oni však odkázali Dávidovi: Sem sa nedostaneš, zaženú ťa slepí a chromí. Tým chceli naznačiť: Dávid sa sem nedostane.
7. Dávid však dobyl pevnosť Sion, to je mesto Dávidovo.
8. V ten deň Dávid povedal: Kto chce biť Jebúsejov, nech napadne ich zdroj vody. Chromých a slepých Dávid z duše nenávidel. Preto sa hovorí: Slepý a chromý nevstúpi do chrámu.
9. Dávid sa usadil v pevnosti a nazval ju Dávidovo mesto. Obstavil ju od Milla smerom do vnútra.
10. Dávid sa ustavične vzmáhal a Hospodin, Boh zástupov, bol s ním.
11. Týrsky kráľ Chíram vypravil k Dávidovi poslov. Spolu s nimi aj cédrové drevo, tesárov a murárov, aby Dávidovi postavili palác.
12. Dávid si uvedomil, že Hospodin ho ustanovil za kráľa nad Izraelom a jeho kráľovskú moc povzniesol pre svoj izraelský ľud.
13. Keď sa Dávid presťahoval z Hebronu, vzal si z Jeruzalema ďalšie vedľajšie ženy i manželky a narodili sa mu synovia a dcéry.
14. Toto sú mená detí, ktoré sa narodili v Jeruzaleme: Šammúa, Šóbab, Nátan a Šalamún,
15. Jibchár, Elíšua, Nefeg a Jáfia,
16. Elíšama, Eljáda a Elífelet.
17. Keď sa Filištínci dozvedeli, že Dávida pomazali za kráľa nad Izraelom, vybrali sa všetci, aby sa ho zmocnili. Dávid sa to dopočul a utiahol sa do pevnosti.
18. Nato prišli Filištínci a rozložili sa v údolí Refájim.
19. Dávid sa pýtal Hospodina: Mám napadnúť Filištíncov? Vydáš mi ich do moci? Hospodin odpovedal Dávidovi: Napadni ich, lebo celkom iste ti ich vydám do moci.
20. Dávid prišiel do Baál-Peracímu a tam ich porazil. Povedal: Hospodin roztrhol predo mnou mojich nepriateľov, ako keď voda trhá hrádze. Preto nazvali to miesto Baál-Peracím.