9. Nech mňa, Abnéra, Boh prísne potresce, ak by som nesplnil to, čím sa Hospodin prísažne zaviazal Dávidovi,
10. že Saulovmu domu odníme kráľovskú moc a Dávidov trón nad Izraelom a Júdom upevní od Dánu po Beér-Šebu.
11. Išbóšet sa však zo strachu nezmohol ani na odpoveď Abnérovi.
12. Potom Abnér poslal svojich zástupcov k Dávidovi s odkazom: Komu patrí krajina? Navrhol mu: Uzavri so mnou zmluvu a ja ti pomôžem nakloniť ti celý Izrael.
13. Dávid odpovedal: Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Mám však jednu podmienku: Neukazuj sa mi na oči, ak mi ešte predtým neprivedieš Saulovu dcéru Míkal.
14. Dávid vyslal k Saulovmu synovi Išbóšetovi poslov s odkazom: Vráť mi moju ženu Míkal, ktorú som získal za sto predkožiek Filištíncov.
15. Išbóšet dal pokyn, aby ju vzali jej mužovi Paltíelovi, synovi Lajišovmu.
16. Jej muž ju sprevádzal. Šiel za ňou s plačom až po Bachurím. Abnér mu povedal: Vráť sa! A on sa vrátil.
17. Abnér pri rokovaní so staršími Izraela vyhlásil: Už dávnejšie ste chceli mať Dávida za kráľa.
18. Teraz to teda urobte, lebo Hospodin o Dávidovi predpovedal: Prostredníctvom svojho služobníka Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z moci Filištíncov a z moci všetkých jeho nepriateľov.
19. Abnér sa podobne vyjadril aj pred Benjamínovcami. Potom odišiel za Dávidom do Hebronu, aby mu oznámil všetko, na čom sa dohodol Izrael a celý dom Benjamína.
20. Keď prišiel Abnér spolu s dvadsiatimi mužmi k Dávidovi do Hebronu, Dávid usporiadal hostinu preňho a pre jeho družinu.
21. Abnér Dávidovi navrhol: Podujmem sa na úlohu zhromaždiť ku kráľovi, môjmu pánovi, celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, aby si mohol nad všetkými vládnuť podľa želania.
22a. Nato prepustil Dávid Abnéra a ten v pokoji odišiel.
22b. Práve vtedy sa vracali Dávidovi služobníci s Jóabom z vojnovej výpravy a priniesli so sebou veľkú korisť. Abnér však už nebol u Dávida v Hebrone, lebo ho prepustil a on odišiel v pokoji.