31. Dávid prikázal Jóabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite si šaty, opášte sa vrecovinou a oplakávajte Abnéra. Kráľ Dávid šiel za márami.
32. Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ hlasno plakal nad Abnérovým hrobom; plakal aj všetok ľud.
33. Kráľ na počesť Abnéra predniesol žalospev:Musel Abnér zomrieťako nejaký šialenec?
34. Ruky si nemal sputnané,tvoje nohy neboli v okovách.Padol si ako zločincami zrazený.Nato sa všetok ľud nad ním znovu rozplakal.
35. Potom prišli všetci k Dávidovi, aby mu ponúkli jedlo, kým bol ešte deň. Dávid sa však zaprisahal: Nech ma Boh prísne potresce, ak by som pred západom slnka okúsil chlieb alebo nejaké jedlo.
36. Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to, ako sa mu páčilo všetko, čo urobil kráľ.
37. V ten deň sa všetok ľud a celý Izrael presvedčili, že podnet na usmrtenie Abnéra, syna Nérovho, nevyšiel od kráľa.
38. Kráľ povedal svojim služobníkom: Či neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, veľký muž?
39. Hoci som pomazaný kráľ, dnes sa cítim zoslabnutý. Títo muži, Cerújini synovia, sú tvrdší než ja. Nech Hospodin odplatí zločincovi podľa jeho zloby.