24. Jóab zašiel za kráľom a spýtal sa: Čo si to urobil? Prišiel k tebe Abnér, prečo si ho nechal len tak odísť?
25. Poznáš Nérovho syna Abnéra. Prišiel, aby ťa oklamal, overil si miesta, kam chodievaš i odkiaľ sa vraciaš a vedel o všetkom, čo robíš.
26. Keď Jóab odišiel od Dávida, vypravil za Abnérom poslov. Tí ho priviedli späť od studne Síra. Dávid však o tom nevedel.
27. Keď sa Abnér vrátil do Hebronu, Jóab ho pod zámienkou rokovania zaviedol ďalej do brány a tam mu zasadil smrteľnú ranu do brucha odvetou za krv jeho brata Asáela.
28. Keď sa o tom neskôr Dávid dozvedel, vyhlásil: Ja a moje kráľovstvo nenesieme pred Hospodinom nijakú zodpovednosť za preliatu krv Nérovho syna Abnéra.
29. Tá nech padne na hlavu Jóaba a celej jeho rodiny: Nech mu v dome nikdy nechýba osoba postihnutá výtokom, malomocenstvom, chodiaca o barlách, padlá v boji alebo trpiaca hladom!
30. Jóab a jeho brat Abíšaj zabili Abnéra, pretože počas boja v Gibeóne usmrtil ich brata Asáela.
31. Dávid prikázal Jóabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite si šaty, opášte sa vrecovinou a oplakávajte Abnéra. Kráľ Dávid šiel za márami.
32. Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ hlasno plakal nad Abnérovým hrobom; plakal aj všetok ľud.
33. Kráľ na počesť Abnéra predniesol žalospev:Musel Abnér zomrieťako nejaký šialenec?
34. Ruky si nemal sputnané,tvoje nohy neboli v okovách.Padol si ako zločincami zrazený.Nato sa všetok ľud nad ním znovu rozplakal.
35. Potom prišli všetci k Dávidovi, aby mu ponúkli jedlo, kým bol ešte deň. Dávid sa však zaprisahal: Nech ma Boh prísne potresce, ak by som pred západom slnka okúsil chlieb alebo nejaké jedlo.
36. Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to, ako sa mu páčilo všetko, čo urobil kráľ.
37. V ten deň sa všetok ľud a celý Izrael presvedčili, že podnet na usmrtenie Abnéra, syna Nérovho, nevyšiel od kráľa.