24. Jóab zašiel za kráľom a spýtal sa: Čo si to urobil? Prišiel k tebe Abnér, prečo si ho nechal len tak odísť?
25. Poznáš Nérovho syna Abnéra. Prišiel, aby ťa oklamal, overil si miesta, kam chodievaš i odkiaľ sa vraciaš a vedel o všetkom, čo robíš.
26. Keď Jóab odišiel od Dávida, vypravil za Abnérom poslov. Tí ho priviedli späť od studne Síra. Dávid však o tom nevedel.
27. Keď sa Abnér vrátil do Hebronu, Jóab ho pod zámienkou rokovania zaviedol ďalej do brány a tam mu zasadil smrteľnú ranu do brucha odvetou za krv jeho brata Asáela.
28. Keď sa o tom neskôr Dávid dozvedel, vyhlásil: Ja a moje kráľovstvo nenesieme pred Hospodinom nijakú zodpovednosť za preliatu krv Nérovho syna Abnéra.
29. Tá nech padne na hlavu Jóaba a celej jeho rodiny: Nech mu v dome nikdy nechýba osoba postihnutá výtokom, malomocenstvom, chodiaca o barlách, padlá v boji alebo trpiaca hladom!
30. Jóab a jeho brat Abíšaj zabili Abnéra, pretože počas boja v Gibeóne usmrtil ich brata Asáela.
31. Dávid prikázal Jóabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite si šaty, opášte sa vrecovinou a oplakávajte Abnéra. Kráľ Dávid šiel za márami.
32. Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ hlasno plakal nad Abnérovým hrobom; plakal aj všetok ľud.
33. Kráľ na počesť Abnéra predniesol žalospev:Musel Abnér zomrieťako nejaký šialenec?
34. Ruky si nemal sputnané,tvoje nohy neboli v okovách.Padol si ako zločincami zrazený.Nato sa všetok ľud nad ním znovu rozplakal.
35. Potom prišli všetci k Dávidovi, aby mu ponúkli jedlo, kým bol ešte deň. Dávid sa však zaprisahal: Nech ma Boh prísne potresce, ak by som pred západom slnka okúsil chlieb alebo nejaké jedlo.