14. Dávid povedal Gádovi: Som vo veľkých rozpakoch. Nech však radšej upadneme do ruky Hospodina, lebo jeho milosrdenstvo je veľké, len nech neupadnem do ruky človeka.
15. Tak dopustil Hospodin na Izrael mor od toho rána po stanovený čas, takže z ľudu od Dánu po Beér-Šebu zahynulo sedemdesiattisíc mužov.
16. Keď anjel vystrel ruku na Jeruzalem, aby ho nivočil, uľútilo sa Hospodinovi tej skazy a anjelovi, ktorý pustošil ľud, prikázal: Prestaň! Odtiahni ruku! Hospodinov anjel bol práve pri humne Jebúseja Aravnu.
17. Keď Dávid videl anjela, ako bije ľud, povedal Hospodinovi: Ja som zhrešil a sám som sa previnil. Čo však vykonalo toto stádo? Prosím, nech tvoja ruka zasiahne mňa a moju rodinu.
18. V ten deň prišiel Gád k Dávidovi a povedal mu: Vystúp hore a postav na humne Jebúseja Aravnu oltár Hospodinovi.
19. Dávid teda šiel podľa slova Gádovho, ako prikázal Hospodin.
20. Aravna sa zahľadel a uvidel, že k nemu prichádza kráľ so svojimi služobníkmi. Aravna vyšiel a kráľovi sa poklonil tvárou po zem.
21. Spýtal sa: Prečo prichádza kráľ, môj pán, k svojmu služobníkovi? Dávid odvetil: Chcem kúpiť od teba humno a postaviť Hospodinovi oltár, aby sa od ľudu odvrátila pohroma.
22. Aravna povedal Dávidovi: Nech si ho môj pán a kráľ vezme a obetuje, ako sa mu páči. Pozri sa, je tu dobytok na spaľovanú obetu, mlátiace smyky a dobytčie jarmá na palivo.