1. Za Dávidových čias trval tri roky za sebou hlad. Keď Dávid skúmal u Hospodina príčinu toho, dostal od neho odpoveď: Na Saulovi a jeho dome lipne krv, pretože pobili Gibeónčanov.
2. Kráľ si predvolal Gibeónčanov a rokoval s nimi. Gibeónčania nepatrili k Izraelitom, ale boli zvyškom Amorejčanov. Izraelitov k nim viazala prísaha, ale Saul sa ich vo svojej horlivosti za Izraelitov a Júdovcov pokúšal vyhubiť.
3. Dávid sa spýtal Gibeónčanov: Čo mám pre vás urobiť a čím vás uzmieriť, aby ste žehnali Hospodinovmu dedičstvu?
4. Gibeónčani povedali: V prípade Saula a jeho domu nám nejde o striebro či zlato ani o to, aby sme niekoho v Izraeli zabíjali. Nato im povedal: Čo navrhnete, to vám splním.
5. Povedali teda kráľovi: Nech nám za muža, ktorý nás chcel zničiť a vyhubiť, aby z nás na území Izraela nikto nezostal,
6. vydajú spomedzi jeho synov sedem mužov. My ich popravíme pred Hospodinom v Gibei, kde vládol Saul, Hospodinov vyvolenec. Kráľ povedal: Vydám ich.
7. Kráľ však ušetril Mefibóšeta, Jonatánovho syna, Saulovho vnuka, pre prísahu pred Hospodinom, ktorá zaväzovala Dávida i Saulovho syna Jonatána.
8. Kráľ vzal dvoch synov Ajjovej dcéry Ricpy, ktorých porodila Saulovi — Armoniho a Mefibóšeta — a piatich synov Saulovej dcéry Mérab, ktorých porodila Adrielovi, synovi Barzillaja z Mecholy.
9. Vydal ich do moci Gibeónčanov, ktorí ich popravili na vrchu pred Hospodinom. Všetci siedmi padli naraz. Zahynuli v prvých dňoch žatvy, keď sa začal kosiť jačmeň.