6. Vtedy vošiel dnu ku kráľovi Jóab a povedal: Dnes si potupil všetkých svojich služobníkov, ktorí dnešného dňa zachránili život tebe, tvojim synom i dcéram, tvojim ženám i vedľajším ženám.
7. Veď miluješ tých, čo ťa nenávidia a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Dnes si dal totiž najavo, že ti nezáleží na hodnostároch a služobníkoch. Viem, že by si bol rád, keby Absolón bol zostal nažive a my všetci boli mŕtvi.
8. Vstaň teda, vyjdi von a povzbuď svojich služobníkov. Lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, nikto u teba tejto noci nezostane. To bude pre teba horšie než všetko, čo ťa od mladosti doteraz postretlo.
9. Kráľ vstal a posadil sa k bráne. Keď oznámili celému vojsku, že kráľ sedí v bráne, predstúpilo pred neho celé vojsko. Izrael sa však rozutekal, každý do svojho stanu.
10. Všade po izraelských kmeňoch si všetci protirečili. Hovorili: Kráľ nás vyslobodil z moci našich nepriateľov, vytrhol z moci Filištíncov a teraz musel ujsť z krajiny pred Absolónom.
11. Absolón však, ktorého sme pomazali za svojho vládcu, zahynul v boji. Prečo teda váhate urobiť niečo pre návrat kráľa?
12. Kráľ Dávid odkázal kňazom Cádokovi a Ebjatárovi: Povedzte starším Judska: Prečo by ste mali byť poslední pri návrate kráľa domov? — Veď kráľ sa dozvedel, čo hovoril celý Izrael. —
13. Vy ste moji bratia, moja kosť a moje telo. To chcete byť poslední pri návrate kráľa?
14. Amásovi poviete: Si moja kosť a moje telo. Nech ma Boh prísne potresce, ak sa namiesto Jóaba nestaneš navždy veliteľom môjho vojska.
15. Tým si jednoznačne získal srdce všetkých Júdovcov. Tí odkázali kráľovi: Vráť sa späť i so všetkými svojimi služobníkmi.
16. Keď sa kráľ vracal, prišiel k Jordánu. Júda prišiel do Gilgálu, aby šiel kráľovi oproti a previedol ho cez Jordán.