21. Veď ja, tvoj služobník, viem, že som sa prehrešil. Dnes však prichádzam prvý z celého domu Jozefovho, aby som ťa, svojho pána a kráľa, uvítal.
22. Vtom sa ozval Cerújin syn Abíšaj: Nezaslúži si Šimei smrť za to, že preklínal Hospodinovho pomazaného?
23. Dávid však povedal: Čo mám s vami robiť, synovia Cerúje, že sa mi dnes staviate na odpor? Dnes by mal byť niekto v Izraeli vydaný na smrť? Neviem azda, že som dnes kráľom nad Izraelom?
24. Potom povedal Šimeimu: Nezomrieš! Kráľ mu to potvrdil prísahou.
25. Aj Saulov syn Mefibóšet prišiel uvítať kráľa. Od kráľovho odchodu až po jeho šťastný návrat si neumýval nohy, neupravoval si bradu a nepral si šaty.
26. Keď prišiel z Jeruzalema uvítať kráľa, ten mu povedal: Mefibóšet, prečo si nešiel so mnou?
27. On odpovedal: Môj pán a kráľ, sluha ma oklamal. Tvoj služobník povedal: Osedlaj mi osla, poveziem sa na ňom a odídem s kráľom, lebo tvoj služobník je chromý.
28. On ohováral tvojho služobníka u môjho pána a kráľa. Môj pán a kráľ je ako Boží anjel. Urob, ako sa ti páči.
29. Veď celá otcova rodina si od môjho pána a kráľa nezaslúži iné než smrť. Ty si však zaradil svojho služobníka medzi svojich spolustolovníkov. Akého práva by som sa mal u kráľa ešte dožadovať?
30. Kráľ mu povedal: Načo toľké reči? Rozhodol som: Ty a Cíba si podelíte pozemky.