1. Kráľ s rozochvením vystúpil do hornej miestnosti nad bránou a plakal. Cestou vzlykal: Syn môj Absolón! Syn môj! Syn môj Absolón! Radšej som mal ja zomrieť namiesto teba. Absolón, syn môj, syn môj!
2. Jóabovi oznámili, že kráľ plače a žiali za Absolónom.
3. V ten deň sa pocit víťazstva zmenil celému vojsku na smútok. Toho dňa sa vojsko dozvedelo, že kráľ žiali za svojím synom.
4. Vtedy sa vojsko kradmo vracalo do mesta, ako to robia bojovníci, ktorí sa hanbia za svoj útek z boja.
5. Kráľ si zahalil tvár a prenikavo vzlykal: Syn môj Absolón! Absolón, syn môj, syn môj!