10. Kráľ mu však povedal: Čo ma po vás Cerújini synovia? On preklína, lebo mu to prikázal Hospodin. Kto mu smie povedať: Prečo to robíš?
11. Dávid povedal Abíšajovi a všetkým svojim služobníkom: Môj syn, ktorý je z môjho tela, mi ohrozuje život, tým skôr teda tento Benjamínovec. Nechajte ho, nech len zlorečí, lebo mu to prikázal Hospodin.
12. Možno, že Hospodin si všimne moju biedu a odplatí sa mi dobrom za jeho dnešné preklínanie.
13. Dávid so svojimi mužmi pokračoval v ceste. Šimei šiel tesne popri ňom po svahu vrchu, cestou zlorečil, hádzal doňho kamene a trúsil prach.
14. Kráľ a všetci ľudia, čo ho sprevádzali, prišli unavení na miesto, kde si odpočinuli.
15. Absolón s celým izraelským mužstvom dorazil do Jeruzalema a Achitófel s ním.
16. Keď prišiel Dávidov priateľ Arkíjec Chúšaj k Absolónovi, povedal mu: Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!
17. Absolón sa spýtal Chúšaja: To má byť tá priateľská láska? Prečo si nešiel s ním?
18. Chúšaj odpovedal Absolónovi: Nechcem. Budem a zostanem s tým, koho si zvolil Hospodin, tento ľud a všetci Izraeliti!
19. Napokon, komuže slúžim? Predsa jeho synovi! Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť i tebe.
20. Nato povedal Absolón Achitófelovi: Poraďte sa, čo máme robiť!
21. Achitófel navrhol Absolónovi: Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal, aby dozerali na palác. Celý Izrael sa dozvie, že si upadol do nemilosti svojho otca a upevní sa moc všetkých tvojich stúpencov.
22. Absolónovi postavili na streche stan a on verejne pred celým Izraelom súložil s vedľajšími ženami svojho otca.