14. Sme smrteľní. Sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno zachytiť. Boh nechce život odňať, ale dôkladne zvažuje, či má vyhnanca zapudiť.
15. Prišla som teda, aby som to môjmu kráľovi a pánovi povedala, lebo ma ľud vyľakal. Tvoja služobnica si povedala: Poviem to kráľovi. Možno splní žiadosť svojej služobnice.
16. Veď kráľ ma iste vypočuje a vyslobodí svoju služobnicu z moci muža, ktorý chce mňa i môjho syna vylúčiť z Božieho dedičstva.
17. Tvoja služobnica si povedala: Nech slovo môjho pána a kráľa prinesie uspokojenie. Veď môj pán a kráľ je ako Boží anjel: rozlišuje dobré od zlého. Hospodin, tvoj Boh, nech je s tebou.
18. Kráľ odvetil žene: Niečo sa ťa spýtam. Odpovedz pravdivo! Žena povedala: Nech len hovorí môj pán a kráľ.
19. Kráľ sa spýtal: Nie je v pozadí toho všetkého Jóab? Žena odpovedala: Ako ty žiješ, môj pán a kráľ, nemožno odbočiť od toho všetkého, čo si hovoril, napravo ani naľavo. Nuž, bol to tvoj služobník Jóab, ktorý mi dal príkaz a poučil tvoju služobnicu o všetkom, čo má hovoriť.
20. Tvoj služobník Jóab to urobil preto, aby zmenil terajší stav. Môj pán je múdry ako Boží anjel; vie o všetkom, čo sa deje na zemi.
21. Kráľ povedal Jóabovi: Dobre, vybavím túto vec. Choď a priveď späť mladého Absolóna.
22. Jóab padol tvárou na zem, klaňal sa a ďakoval kráľovi. Povedal: Dnes spoznáva tvoj služobník, že našiel u teba, môj pán a kráľ, priazeň, lebo kráľ vyhovel prosbe svojho služobníka.
23. Nato Jóab prišiel do Gešúru a priviedol Absolóna do Jeruzalema.
24. Kráľ však povedal: Nech odíde do svojho domu, no nesmie sa mi ukázať na oči. Absolón sa uchýlil do svojho domu, ale kráľa neuvidel.
25. V celom Izraeli nebol nikto taký krásny a obdivovaný ako Absolón. Od hlavy po päty nemal chybu.
26. Vždy koncom roka si dával ostrihať hlavu. Dával sa strihať, lebo ho vlasy obťažovali. Ostrihané vlasy z jeho hlavy vážili totiž dvesto šekelov kráľovskej váhy.
27. Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra menom Támar. Bola to krásna žena.
28. Dva roky býval Absolón v Jeruzaleme bez toho, aby kráľa uvidel.
29. Absolón vyzýval Jóaba, aby šiel s posolstvom ku kráľovi, ale ten nechcel k nemu ísť. Odkázal aj po druhý raz, no ani tak nechcel ísť.
30. Potom povedal svojim sluhom: Pozrite sa, Jóabovo pole susedí s mojím a je tam jačmeň. Choďte ho podpáliť! Absolónovi sluhovia to pole podpálili.