1. Keď Cerújin syn Jóab vytušil, že sa kráľovi po Absolónovi cnie,
2. dal si z Tekóy priviesť chytrú ženu a povedal jej: Predstieraj, že máš smútok, obleč si smútočné šaty, nenatieraj sa olejom a správaj sa ako žena, ktorá dlhý čas smúti za mŕtvym.
3. Potom pôjdeš ku kráľovi na rozhovor. Jóab ju poučil, čo má hovoriť.
4. Žena z Tekóy prišla ku kráľovi, padla tvárou na zem, poklonila sa a povedala: Kráľu, pomôž mi!
5. Kráľ sa jej spýtal: Čo ti je? Odvetila: Ach, som vdova, muž mi zomrel.
6. Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí sa medzi sebou v poli pohádali a keďže nebolo nikoho, čo by ich od seba bol odtrhol, jeden z nich udrel toho druhého a zabil ho.
7. Tu vystúpila celá rodina proti tvojej služobnici s vyhrážkou: Vydaj bratovraha, nech ho zabijeme za život zavraždeného brata a zničíme i jeho dediča. Chcú uhasiť iskru, ktorá mi zostala, aby po mojom mužovi nezostalo na zemi meno ani potomstvo.
8. Kráľ tej žene povedal: Choď domov, ja tú vec vybavím.
9. Žena z Tekóy však odvetila kráľovi: Pán môj a kráľ môj! Nech tá vina padne na mňa a na moju rodinu. Nech však kráľ a jeho trón zostanú bez viny.
10. Kráľ vyhlásil: Ak by ti niekto niečo vyčítal, priveď ho ku mne a nebude ťa už obťažovať.
11. Ona dodala: Kráľ nech si, prosím, spomenie na Hospodina, svojho Boha, aby krvný pomstiteľ nepokračoval v skaze a nezničil môjho syna. Kráľ odpovedal: Akože žije Hospodin, tvojmu synovi sa neskriví ani vlások na hlave.
12. Žena pokračovala: Dovoľ svojej služobnici, aby smela niečo povedať svojmu pánovi, kráľovi. Ten povedal: Hovor!