9. Potom vzala panvicu a predložila mu ich, ale on nechcel jesť. Amnón prikázal: Pošlite všetkých mužov preč odtiaľto. Všetci od neho odišli.
10. Tu Amnón povedal Támar: Prines to jedlo do spálne. Budem jesť z tvojej ruky. Támar vzala koláče, ktoré upiekla, a zaniesla ich bratovi Amnónovi do spálne.
11. Keď mu však predkladala jedlo, strhol ju a povedal jej: Poď si ku mne ľahnúť, sestra moja!
12. Odpovedala mu: Nie, brat môj, nedopúšťaj sa na mne násilia. To sa predsa v Izraeli nerobí. Nedopúšťaj sa hanebnosti!
13. Kam sa podejem so svojou hanbou a teba budú mať v Izraeli za nemravníka. Porozprávaj sa však s kráľom, iste ti ma neodoprie.
14. On však nedbal a keďže bol mocnejší než ona, znásilnil ju.
15. Potom k nej Amnón začal cítiť nesmierny odpor. Väčší bol odpor, čo k nej cítil, než láska, ktorú k nej prechovával. Amnón jej povedal: Zober sa a choď!
16. Povedala mu: To, že ma vyháňaš, je ešte horšie než to, čo si na mne spáchal. On ju však nechcel počúvať.
17. Zavolal si mládenca, ktorý ho obsluhoval, a prikázal mu: Vyžeň tú ženskú von a zamkni za ňou dvere!
18. Ona mala na sebe pestré vrchné rúcho, aké nosievali kráľovské dcéry za slobodna. Jeho sluha ju vyhnal von a zamkol za ňou dvere.
19. Támar si posypala hlavu prachom, roztrhla si pestré vrchné rúcho, čo mala na sebe, položila si ruku na hlavu a kade šla, nariekala.
20. Jej brat Absolón sa jej spýtal: Nebol s tebou tvoj brat Amnón? Teraz už sestra moja o tom nehovor. Je to tvoj brat, neber tú vec tak vážne. Támar zostala opustená v dome svojho brata Absolóna.
21. Keď sa o tom všetkom dozvedel kráľ Dávid, veľmi sa nahneval.
22. Absolón sa už potom vôbec nezhováral s Amnónom. Nenávidel ho, pretože mu znásilnil sestru Támar.
23. O dva roky sa u Absolóna strihali ovce v Baál-Chacóre pri Efrajime a pozval všetkých kráľových synov.
24. Absolón šiel za kráľom a povedal: U tvojho služobníka je práve strihačka oviec. Nech príde, prosím, kráľ so svojimi služobníkmi k tvojmu služobníkovi.
25. Kráľ však Absolónovi odvetil: Nie, syn môj. Nemusíme ísť všetci, aby sme ti neboli na ťarchu. Hoci Absolón naliehal, nechcel ísť, ale požehnal ho.
26. Absolón nato povedal: Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnón. Kráľ sa spýtal: Prečo by mal ísť s tebou?
27. Absolón však natoľko naliehal, že s ním pustil Amnóna i všetkých kráľových synov.