31. Nato kráľ vstal, roztrhol si šaty a ľahol si na zem. Všetci jeho služobníci stáli okolo neho s roztrhnutými šatmi.
32. Tu sa ozval Jónadab, syn Dávidovho brata Šimeu: Nech si môj pán nemyslí, že zabili všetkých mladých kráľovských synov. Zomrel iba Amnón. Absolón sa na to chystal odvtedy, ako mu Amnón zneuctil sestru Támar.
33. Nech sa teda kráľ, môj pán, netrápi predstavou, že zomreli všetci kráľovskí synovia. Zomrel iba Amnón.
34. Absolón ušiel. Mládenec, ktorý mal stráž, sa zahľadel a zrazu uvidel početnú skupinu schádzať po úbočí.
35. Jónadab povedal kráľovi: To prichádzajú kráľovskí synovia. Stalo sa tak, ako povedal tvoj služobník.
36. Len čo dohovoril, prišli kráľovskí synovia a pustili sa do prenikavého náreku. I kráľ a všetci jeho služobníci sa dali do strhujúceho plaču.
37. Absolón ušiel a pobral sa k Ammichúrovmu synovi Talmajovi, kráľovi Gešúru. Dávid smútil celý ten čas za svojím synom Amnónom.
38. Absolón sa útekom dostal do Gešúru, kde pobudol tri roky.
39. Kráľ Dávid zatúžil ísť k Absolónovi, lebo sa zmieril so smrťou Amnóna.