22. Absolón sa už potom vôbec nezhováral s Amnónom. Nenávidel ho, pretože mu znásilnil sestru Támar.
23. O dva roky sa u Absolóna strihali ovce v Baál-Chacóre pri Efrajime a pozval všetkých kráľových synov.
24. Absolón šiel za kráľom a povedal: U tvojho služobníka je práve strihačka oviec. Nech príde, prosím, kráľ so svojimi služobníkmi k tvojmu služobníkovi.
25. Kráľ však Absolónovi odvetil: Nie, syn môj. Nemusíme ísť všetci, aby sme ti neboli na ťarchu. Hoci Absolón naliehal, nechcel ísť, ale požehnal ho.
26. Absolón nato povedal: Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnón. Kráľ sa spýtal: Prečo by mal ísť s tebou?
27. Absolón však natoľko naliehal, že s ním pustil Amnóna i všetkých kráľových synov.
28. Absolón prikázal svojim sluhom: Dávajte pozor! Keď bude mať Amnón dobrú náladu od vína, vtedy ho na môj povel napadnite a zabite. Nebojte sa! Príkaz máte odo mňa. Buďte smelí a udatní!
29. Absolónovi sluhovia urobili s Amnónom, ako im prikázal. Vtedy všetci kráľovi synovia vstali, vysadli na svoje mulice a utiekli.
30. Ešte boli na ceste, keď Dávid dostal správu: Absolón pobil všetkých kráľovských synov, nikto z nich neostal.
31. Nato kráľ vstal, roztrhol si šaty a ľahol si na zem. Všetci jeho služobníci stáli okolo neho s roztrhnutými šatmi.
32. Tu sa ozval Jónadab, syn Dávidovho brata Šimeu: Nech si môj pán nemyslí, že zabili všetkých mladých kráľovských synov. Zomrel iba Amnón. Absolón sa na to chystal odvtedy, ako mu Amnón zneuctil sestru Támar.