15. Potom k nej Amnón začal cítiť nesmierny odpor. Väčší bol odpor, čo k nej cítil, než láska, ktorú k nej prechovával. Amnón jej povedal: Zober sa a choď!
16. Povedala mu: To, že ma vyháňaš, je ešte horšie než to, čo si na mne spáchal. On ju však nechcel počúvať.
17. Zavolal si mládenca, ktorý ho obsluhoval, a prikázal mu: Vyžeň tú ženskú von a zamkni za ňou dvere!
18. Ona mala na sebe pestré vrchné rúcho, aké nosievali kráľovské dcéry za slobodna. Jeho sluha ju vyhnal von a zamkol za ňou dvere.
19. Támar si posypala hlavu prachom, roztrhla si pestré vrchné rúcho, čo mala na sebe, položila si ruku na hlavu a kade šla, nariekala.
20. Jej brat Absolón sa jej spýtal: Nebol s tebou tvoj brat Amnón? Teraz už sestra moja o tom nehovor. Je to tvoj brat, neber tú vec tak vážne. Támar zostala opustená v dome svojho brata Absolóna.
21. Keď sa o tom všetkom dozvedel kráľ Dávid, veľmi sa nahneval.
22. Absolón sa už potom vôbec nezhováral s Amnónom. Nenávidel ho, pretože mu znásilnil sestru Támar.