13. Kam sa podejem so svojou hanbou a teba budú mať v Izraeli za nemravníka. Porozprávaj sa však s kráľom, iste ti ma neodoprie.
14. On však nedbal a keďže bol mocnejší než ona, znásilnil ju.
15. Potom k nej Amnón začal cítiť nesmierny odpor. Väčší bol odpor, čo k nej cítil, než láska, ktorú k nej prechovával. Amnón jej povedal: Zober sa a choď!
16. Povedala mu: To, že ma vyháňaš, je ešte horšie než to, čo si na mne spáchal. On ju však nechcel počúvať.
17. Zavolal si mládenca, ktorý ho obsluhoval, a prikázal mu: Vyžeň tú ženskú von a zamkni za ňou dvere!
18. Ona mala na sebe pestré vrchné rúcho, aké nosievali kráľovské dcéry za slobodna. Jeho sluha ju vyhnal von a zamkol za ňou dvere.
19. Támar si posypala hlavu prachom, roztrhla si pestré vrchné rúcho, čo mala na sebe, položila si ruku na hlavu a kade šla, nariekala.
20. Jej brat Absolón sa jej spýtal: Nebol s tebou tvoj brat Amnón? Teraz už sestra moja o tom nehovor. Je to tvoj brat, neber tú vec tak vážne. Támar zostala opustená v dome svojho brata Absolóna.
21. Keď sa o tom všetkom dozvedel kráľ Dávid, veľmi sa nahneval.
22. Absolón sa už potom vôbec nezhováral s Amnónom. Nenávidel ho, pretože mu znásilnil sestru Támar.
23. O dva roky sa u Absolóna strihali ovce v Baál-Chacóre pri Efrajime a pozval všetkých kráľových synov.
24. Absolón šiel za kráľom a povedal: U tvojho služobníka je práve strihačka oviec. Nech príde, prosím, kráľ so svojimi služobníkmi k tvojmu služobníkovi.
25. Kráľ však Absolónovi odvetil: Nie, syn môj. Nemusíme ísť všetci, aby sme ti neboli na ťarchu. Hoci Absolón naliehal, nechcel ísť, ale požehnal ho.
26. Absolón nato povedal: Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnón. Kráľ sa spýtal: Prečo by mal ísť s tebou?
27. Absolón však natoľko naliehal, že s ním pustil Amnóna i všetkých kráľových synov.
28. Absolón prikázal svojim sluhom: Dávajte pozor! Keď bude mať Amnón dobrú náladu od vína, vtedy ho na môj povel napadnite a zabite. Nebojte sa! Príkaz máte odo mňa. Buďte smelí a udatní!
29. Absolónovi sluhovia urobili s Amnónom, ako im prikázal. Vtedy všetci kráľovi synovia vstali, vysadli na svoje mulice a utiekli.
30. Ešte boli na ceste, keď Dávid dostal správu: Absolón pobil všetkých kráľovských synov, nikto z nich neostal.
31. Nato kráľ vstal, roztrhol si šaty a ľahol si na zem. Všetci jeho služobníci stáli okolo neho s roztrhnutými šatmi.