21. Služobníci sa ho spýtali: Ako sa to správaš? Kým dieťa žilo, postil si sa a plakal si. Keď však dieťa zomrelo, vstávaš a ideš jesť.
22. Odpovedal: Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal som, lebo som si myslel: Možno sa Hospodin nado mnou zmiluje a dieťa bude žiť.
23. Teraz však, keď zomrelo, prečo by som sa mal postiť? Môžem ho azda oživiť? Ja pôjdem za ním, ale ono sa ku mne nevráti.
24. Potom Dávid potešoval svoju ženu Batšebu, vošiel k nej a spal s ňou. Keď porodila syna, dostal meno Šalamún. Hospodin ho miloval.
25. Po prorokovi Nátanovi odkázal, že pre Hospodina mu majú dať meno Jedídja.
26. Jóab bojoval proti Rabbe Amónčanov a dobyl kráľovské mesto.
27. Jóab odkázal po posloch Dávidovi: Bojoval som proti Rabbe a dobyl som jej Vodné mesto.
28. Teraz zhromaždi ostatok ľudu, obľahni mesto a obsaď ho, aby som ho sám neobsadil a nepomenoval svojím menom.
29. Nato Dávid zhromaždil všetok ľud, odišiel k Rabbe, bojoval proti nej a dobyl ju.
30. Z hlavy ich kráľa sňal korunu, ktorá vážila talent a mala drahokam. Prešla na hlavu Dávida, ktorý z mesta vyviezol veľmi bohatú korisť.
31. Ľud, čo bol v ňom, odviedol, zaradil k pílam, k železným čakanom, železným sekerám a zamestnal ich v tehelni. Podobne naložil so všetkými mestami Amónčanov. Potom sa Dávid i všetok ľud vrátili do Jeruzalema.