1. Potom zomrel kráľ Amónčanov a po ňom sa ujal vlády jeho syn Chánun.
2. Dávid si povedal: Prejavím Náchašovmu synovi Chánunovi láskavosť, ako to urobil jeho otec mne. Prostredníctvom svojich služobníkov mu prejavil sústrasť nad jeho otcom. Keď prišli Dávidovi služobníci do krajiny Amónčanov,
3. amónski hodnostári svojmu pánovi Chánunovi povedali: Nazdávaš sa, že si chce Dávid uctiť tvojho otca, keď ti posiela tešiteľov? Neposiela azda Dávid k tebe svojich služobníkov skôr preto, aby preskúmal mesto, presliedil ho a zničil?
4. Nato Chánun chytil Dávidových služobníkov, oholil im polovicu brady, odstrihol im polovicu šiat až po zadok a tak ich prepustil.
5. Keď to oznámili Dávidovi, poslal im naproti ľudí, lebo tí muži boli veľmi zhanobení. Kráľ odkázal: Zostaňte v Jerichu, kým vám nenarastú brady, potom sa vrátite.
6. Amónčania si uvedomili, že si Dávida rozhnevali. Najali si Aramejčanov z Bét-Rechóbu, Aramejčanov z Cóby, dvadsaťtisíc pešiakov, kráľa Maaky s tisíc mužmi a dvanásťtisíc mužov z Tóbu.
7. Keď sa to Dávid dozvedel, vypravil Jóaba s celým vojskom hrdinov.
8. Amónčania zaujali bojové postavenie pri vchode do brány. Aramejčania z Cóby, z Rechóba, muži z Tóbu a Maaky stáli v poli samostatne.
9. Keď Jóab zbadal, že mu hrozí boj spredu i zozadu, vybral si z celého Izraela tých najlepších a postavil sa proti Aramejčanom.
10. Zvyšok ľudu zveril veleniu svojho brata Abíšaja a nasmeroval ho proti Amónčanom.
11. Povedal mu: Ak budú mať Aramejčania nado mnou prevahu, prídeš mi na pomoc. Ak budú mať prevahu nad tebou Amónčania, prídem ti pomôcť ja.
12. Buď silný, vzchopme sa za náš ľud a za mestá nášho Boha! Hospodin nech urobí, čo uzná za dobré.