8. Spýtal sa ma: Kto si? Odvetil som: Som Amálek.
9. Prikázal mi: Poď ku mne a doraz ma; zvíjam sa v kŕčoch, no ešte žijem.
10. Pristúpil som k nemu a zabil som ho. Vedel som totiž, že svoj pád neprežije. Potom som mu sňal z hlavy korunu a z ramena náramok; priniesol som to sem k svojmu pánovi.
11. Dávid si nato roztrhol šaty. Podobne urobili aj všetci muži, čo boli s ním.
12. Smútili, plakali a postili sa až do večera pre Saula a jeho syna Jonatána, pre Hospodinov ľud a dom Izraela, pretože padli mečom.
13. Nato sa spýtal Dávid mladého posla, ktorý mu priniesol správu: Odkiaľ si? On odpovedal: Som syn istého Amáleka, prisťahovalca.
14. Dávid mu povedal: Ako si sa opovážil dotknúť a zabiť Hospodinovho pomazaného?
15. Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: Poď sem a zabi ho. On sa oboril naňho a ten zomrel.
16. Dávid povedal: Nech vina za preliatu krv padne na tvoju hlavu, vlastné ústa ťa usvedčili, keď si povedal: Ja som zabil Hospodinovho pomazaného.
17. Dávid zaspieval nad Saulom a Jonatánom žalospev.
18. Júdovcom prikázal, aby sa ho naučili ako Pieseň o luku. Je napísaný v Knihe úprimného:
19. Tvoj výkvet, Izrael,pobitý leží na tvojich výšinách!Ako len popadali hrdinovia!
20. Nehovorte o tom v Gáte,nehlásajte to v uliciach Aškalónu,nech sa netešia dcéry Filištíncov,nech nejasajú dcéry neobrezancov.
21. Vrchy Gilbóy,nech vás nezvlaží rosa ani dážď,polia nech nevydávajú obetné dary,lebo tam sa skropil štít hrdinov,štít Saulov, pomazaný nie olejom,