3. Potom sa Šalamún vypravil do Chamát-Cóby a dobyl ju.
4. Vybudoval Tadmór na púšti a všetky skladiskové mestá, ktoré zriadil v Chamáte.
5. Ďalej prebudoval Horný Bét-Chorón a Dolný Bét-Chorón na opevnené mestá s hradbami, bránami a závorami,
6. Baálat a všetky skladiskové mestá, čo patrili Šalamúnovi, všetky mestá pre vojnové vozy a kone, vôbec všetko, čo chcel vybudovať v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území svojej ríše.
7. Všetok ľud, ktorý zostal po Chetitoch, Amorejčanoch, Perizzejoch, Chivvijoch a Jebúsejoch, ktorý nemal izraelský pôvod,
8. potomkov tých, čo po nich zostali v krajine, ktorých Izraeliti úplne nevyhubili, podrobil Šalamún nútenej práci, čo trvá dodnes.
9. Z Izraelitov však Šalamún nikoho nezotročil. Tí boli vojakmi, dôstojníkmi, veliteľmi vojnových vozov a jazdy.
10. Kráľ Šalamún mal ešte dvestopäťdesiat hlavných dozorcov, ktorí spravovali ľud.
11. Faraónovu dcéru presťahoval Šalamún z Dávidovho mesta do domu, ktorý pre ňu postavil. Povedal si totiž: Moja žena nemôže bývať v dome izraelského kráľa Dávida, lebo sú to posvätné miesta, ktorými prechádzala Hospodinova archa.
12. Vtedy Šalamún Hospodinovi obetoval spaľované obety na Hospodinovom oltári, ktorý postavil pri vstupnej miestnosti,
13. a to podľa každodenného poriadku prinášania obiet, podľa Mojžišovho príkazu na dni sobotného odpočinku, na novmesiace a na tri výročné slávnosti: na slávnosť nekvasených chlebov, na slávnosť týždňov a na slávnosť stánkov.
14. Podľa nariadenia svojho otca Dávida zadelil kňazov do tried na vykonávanie ich služby a levitom určil povinnosti: viesť chválospevy a pomáhať kňazom v službe podľa každodenného poriadku. Ďalej zadelil vrátnikov do oddielov pre jednotlivé brány. Tak totiž znel príkaz Božieho muža Dávida.
15. Vôbec sa neodchýlili od kráľovho príkazu ohľadom kňazov, levitov a pokladov.