Starý Zákon

Nový Zákon

Druhá Kroník 6:28-41 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

28. Keď zavládne v krajine hlad, mor, obilná hrdza, sneť, vyskytnú sa kobylky či hmyz, bude ho sužovať nepriateľ priamo v jeho mestách, za každej pohromy a každej choroby,

29. každú modlitbu a každú úpenlivú prosbu, nech by pochádzala od hociktorého jednotlivca alebo celého tvojho ľudu Izraela, ak niekto pocíti svoju ranu i bolesť a vystrie dlane k tomuto domu,

30. ty ho vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, a odpusť! Odplať každému podľa jeho celkového správania, poznáš predsa jeho srdce. Veď jedine ty poznáš srdce ľudí.

31. Tak sa ťa budú báť a chodiť po tvojich cestách, kým len budú žiť na zemi, ktorú si dal našim otcom.

32. No i cudzinec, ktorý nepochádza z tvojho izraelského ľudu, keď príde zďaleka pre tvoje veľké meno, tvoju mocnú ruku a vystreté rameno, keď príde a bude sa modliť smerom k tomuto domu,

33. ty vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, a urob všetko, o čo bude k tebe cudzinec volať, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno, báli sa ťa ako tvoj ľud Izrael a uvedomili si, že tento dom, ktorý som postavil, je po tebe pomenovaný.

34. Keď sa tvoj ľud vypraví do vojny proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho vyšleš, a bude sa modliť k tebe smerom k tomuto miestu, ktoré si si zvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,

35. vypočuj z nebies ich modlitbu a ich úpenlivú prosbu a presaď ich právo.

36. Keď proti tebe zhrešia — veď niet človeka, ktorý by nezhrešil —, ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľovi, takže tí, čo ich zajali, odvlečú ich do ďalekej či blízkej krajiny,

37. potom však v krajine, kam budú zavlečení, vstúpia do seba, obrátia sa v krajine tých, čo ich zajali, a budú ťa úpenlivo prosiť o zmilovanie: Zhrešili sme, previnili sme sa, konali sme svojvoľne.

38. Keď sa k tebe obrátia celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine tých, čo ich zajali a odvliekli, a budú sa modliť smerom k svojej vlasti, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,

39. vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, ich modlitbu a úpenlivé prosby. Presaď ich právo a odpusť svojmu ľudu, ktorý zhrešil proti tebe.

40. Teraz, Bože môj, upri svoj zrak a zbystri svoj sluch na modlitbu na tomto mieste.

41. Nuž teda, Hospodin, Bože,povstaň k miestu svojho odpočinku,ty i archa tvojej moci.Tvoji kňazi, Hospodin, Bože,nech sa priodejú spásoua tvoji zbožní nech blažene plesajú.

Prečítajte si kompletnú kapitolu Druhá Kroník 6