12. I v Judsku zasiahol Boh, keď im dal jednomyseľnosť, aby podľa Hospodinovho slova splnili príkaz kráľa a hodnostárov.
13. Tak sa v druhom mesiaci zhromaždilo do Jeruzalema množstvo ľudu svätiť slávnosť nekvasených chlebov. Bolo to obrovské zhromaždenie.
14. Pustili sa odstraňovať oltáre, čo boli v Jeruzaleme. Odstránili aj všetky kadidlové oltáre a pohádzali ich do potoka Kidrón.
15. Na štrnásty deň druhého mesiaca zabíjali paschálneho baránka. Kňazi a leviti sa s pocitom hanby posvätili a priniesli spaľované obety do Hospodinovho domu.
16. Stali si na svoje miesto podľa právneho predpisu a zákona Božieho muža Mojžiša. Kňazi kropili krv, ktorú im podávali leviti.
17. Pretože v zhromaždení bolo mnoho takých, čo sa neposvätili, leviti zabíjali paschálne baránky pre všetkých, ktorí neboli dosť čistí, aby ich zasvätili Hospodinovi.
18. Keďže sa mnohí ľudia, najmä z Efrajima, Menaššeho, Jissákara a Zebúluna, neočistili a jedli paschálneho baránka v rozpore s platným predpisom, modlil sa za nich Chizkija: Dobrotivý Hospodin, odpusť každému,
19. kto sa úprimne odhodlal vzývať Boha Hospodina, Boha svojich otcov, i keď nie v tej čistote, akú vyžaduje svätyňa.
20. Hospodin vypočul Chizkiju a uzdravil ľud.
21. Izraeliti, ktorí sa nachádzali v Jeruzaleme, slávili sedemdňovú slávnosť nekvasených chlebov veľmi radostne. Leviti a kňazi chválili Hospodina z celej sily deň čo deň.
22. Chizkija sa prívetivo prihovoril ku všetkým levitom, ktorí preukázali dobrú znalosť služby Hospodinovi. Sedem dní slávnostne hodovali, prinášali obety spoločenstva a vzdávali vďaku Hospodinovi, Bohu svojich otcov.
23. Celé zhromaždenie sa rozhodlo, že bude svätiť ďalších sedem dní. Tak radostne slávili ďalších sedem dní.
24. Judský kráľ Chizkija totiž daroval zhromaždeniu tisíc býčkov a sedemtisíc oviec. Hodnostári zasa darovali zhromaždeniu tisíc býčkov a desaťtisíc oviec. Posvätilo sa množstvo kňazov.
25. Radovalo sa celé zhromaždenie Júdovcov: kňazi, leviti a celé zhromaždenie, zídené z Izraela vrátane prisťahovalcov, ktorí prišli z Izraela alebo bývali v Judsku.
26. V Jeruzaleme zavládla veľká radosť, akej tam nebolo od čias izraelského kráľ Šalamúna, Dávidovho syna.