23. Amónčania a Moábčania sa totiž postavili proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili použitím hubiacej kliatby.
24. Keď prišli Júdovci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕtvoly. Neušiel nikto.
25. Potom prišiel Jóšafat so svojím ľudom pobrať si korisť. Našli tam pri nich množstvo majetku, šatstva a cenných vecí. Nabrali si z toho viac, než mohli uniesť. Korisť bola taká veľká, že ju museli odnášať tri dni.
26. Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Beráka. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, dodnes sa to miesto nazýva údolím Beráka.
27. Potom sa vrátili všetci judskí a jeruzalemskí muži na čele s Jóšafatom radostne do Jeruzalema, lebo im Hospodin dožičí radosť z víťazstva nad nepriateľmi.
28. Do Jeruzalema, k domu Hospodina prišli s harfami, citarami a trúbami.
29. Zdesenie z Boha ohromilo kráľovstvá všetkých krajín. Dopočuli sa totiž, že proti nepriateľom Izraela bojoval sám Hospodin.
30. Jóšafatovo kráľovstvo nažívalo v mieri a jeho Boh mu zaistil pokoj od okolia.
31. Jóšafat vládol nad Judskom. Mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Šilchiho, sa volala Azúba.
32. Chodil po ceste svojho otca Ásu a nevybočil z nej. Robil to, čo Hospodin uznal za správne.
33. Výšiny však nezmizli a ľud sa svojím zmýšľaním nepridŕžal výlučne Boha svojich otcov.
34. Ostatné Jóšafatove deje, staršie i novšie, sú poznačené v Dejinách Jehua, syna Chanániho, ktoré sa dostali do Knihy izraelských kráľov.
35. Neskôr sa spolčil judský kráľ Jóšafat s izraelským kráľom Achazjom, ktorý ho navádzal na svojvoľné podujatia.
36. Spolčil sa s ním, aby staval lode pre diaľkovú plavbu. Stavali ich v Ecjón-Geberi.
37. Elíezer, syn Dódavahov, z Máreše prorokoval proti Jóšafatovi: Pretože si sa spolčil s Achazjom, Hospodin zmarí tvoje dielo! Lode stroskotali a nemohli odplávať do ďalekých končín.