10. Teraz sú tu Amónčania, Moábčania a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez územie ktorých si Izraelu nedovolil prejsť, keď prichádzal z Egypta, ale sa im vyhol a nevyhubil ich.
11. Ako sa nám len odplácajú! Prišli nás vyhnať z tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil.
12. Bože náš, či by si ich nemal potrestať, lebo sami nevládzeme vzdorovať tomuto úžasnému davu, ktorý tiahne proti nám, ani nevieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak.
13. Všetci Júdovci stáli pred Hospodinom i so svojimi malými deťmi, ženami a synmi.
14. Vtedy dal Hospodinov duch v zhromaždení vnuknutie Jachazíelovi, synovi Zekarju, syna Benáju, syna Jeíela, syna Mattanju, levitovi z Ásafovcov.
15. Ten prehovoril: Dobre počúvajte všetci Júdovci, obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jóšafat! Tak vám vraví Hospodin: Nebojte sa a nedeste sa tohto mohutného davu. Nebude to boj váš, ale Boží.
16. Zajtra sa pustíte do nich, keď budú vystupovať cícskym svahom. Zastihnete ich na konci údolia pred jerúelskou púšťou.
17. V tomto prípade nemusíte bojovať. Rozostavte sa a zostaňte stáť. Uvidíte, ako vás Hospodin zachráni. Júdovci a Jeruzalemčania, nebojte sa a nedeste sa! Zajtra vyrazíte proti nim a Hospodin bude s vami.
18. Jóšafat sa sklonil tvárou po zem a všetci Júdovci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom na zem a vzdávali mu poctu.
19. Nato povstali leviti z Kehátovcov a Kórachovcov, aby prenikavým hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela.
20. Včasráno vstali a vyrazili na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jóšafat zastal a zvolal: Počúvajte ma Júdovci, a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a šťastne sa vám povedie.
21. Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hospodinových spevákov, ktorí mu v svätej ozdobe mali spievať chvály. Mali ísť pred ozbrojencami a prevolávať: Ďakujte Hospodinovi, lebo naveky trvá jeho milosť!
22. Len čo začali jasať a chválorečiť, nastražil Hospodin zálohy proti Amónčanom, Moábčanom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí napadli Judsko, takže utrpeli porážku.