1. Neskôr Jóšafata napadli Moábčania, Amónčania a s nimi niektorí Meúnci.
2. Jóšafat dostal hlásenie: Mohutný dav spoza mora a zo Sýrie sa valí proti tebe a je už v Chacecón-Támare, teda v Én-Gedi.
3. Jóšafat sa preľakol, dopytoval sa Hospodina a po celom Judsku vyhlásil pôst.
4. Vtedy sa zhromaždili Júdovci, aby hľadali pomoc u Hospodina. I zo všetkých judských miest ho prišli vzývať.
5. Jóšafat si zastal v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Hospodinovom dome pred Novým nádvorím
6. a zvolal: Hospodin, Bože našich otcov, či nie si Bohom na nebi a či nevládneš nad kráľovstvami všetkých národov? V tvojej ruke je moc a sila, nikto ti nemôže vzdorovať.
7. Bože náš, či si nevyhnal spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a či si ju navždy nedal potomstvu svojho priateľa Abraháma?
8. V nej sa usadili a postavili v nej svätyňu tvojmu menu. Povedali si:
9. Ak sa vyskytne nejaké zlo: meč súdu, mor či hlad a my predstúpime pred tento dom a pred teba — lebo v tomto dome prebýva tvoje meno — a budeme v svojom trápení volať k tebe, ty nás vypočuješ a zachrániš.
10. Teraz sú tu Amónčania, Moábčania a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez územie ktorých si Izraelu nedovolil prejsť, keď prichádzal z Egypta, ale sa im vyhol a nevyhubil ich.
11. Ako sa nám len odplácajú! Prišli nás vyhnať z tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil.
12. Bože náš, či by si ich nemal potrestať, lebo sami nevládzeme vzdorovať tomuto úžasnému davu, ktorý tiahne proti nám, ani nevieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak.