2. Ale dôstojník, kráľov pobočník, odvetil Božiemu mužovi: To je nemožné, i keby Hospodin narobil na nebi otvory. Ten však poznamenal: Nuž vlastnými očami to uvidíš, ale jesť z toho nebudeš.
3. Pri vchode do brány sa zdržiavali štyria malomocní muži. Tí sa vzájomne uzhodli: Čo sa tu máme až do smrti ponevierať?
4. Ak sa rozhodneme odísť do mesta, kde vládne hlad, zomrieme tam. Ak pobudneme tu, i tak zomrieme. Poďme a vpadnime do sýrskeho tábora. Ak nás ponechajú nažive, požijeme si, ak nám siahnu na život, zomrieme.
5. Za súmraku sa rozhodli odísť do sýrskeho tábora. Keď prišli na jeho okraj, zistili, že tam nikoho niet.
6. Pán vzbudil v sýrskom tábore dojem, že počuli hrmot vozov, dupot koní a krik mohutného vojska. Všetci boli presvedčení, že si izraelský kráľ najal proti nim chetitských a egyptských kráľov, aby ich napadli.
7. Za súmraku sa rozhodli utiecť. Zanechali svoje stany, kone, osly i tábor v pôvodnom stave. Utiekli, aby sa zachránili.
8. Malomocní prišli na okraj tábora. Vnikli do jedného stanu, najedli sa a napili. Vyniesli odtiaľ striebro, zlato i šatstvo a odišli si to skryť. Opätovne vnikli do ďalšieho stanu, vyniesli odtiaľ veci a šli si to skryť.
9. Vzájomne si pritom vyčítali: Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrej zvesti, a my mlčíme. Ak budeme vyčkávať až do ranného svitu, obvinia nás. Poberme sa a poďme to oznámiť kráľovskému domu.
10. Keď prišli, zavolali na vrátnika mesta a hlásili: Vnikli sme do sýrskeho tábora, ale tam vôbec nikoho nebolo, ani stopy po človeku, iba priviazané kone i osly a stany v pôvodnom stave.