22. Odpovedal: Nezabíjaj ich! Zabíjaš azda tých, ktorých sa zmocníš vlastným mečom a lukom? Predlož im chlieb a vodu, nech sa najedia a napijú. Potom nech odídu k svojmu pánovi.
23. Usporiadal teda pre nich veľkú hostinu. Keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Potom sýrske lúpežné oddiely prestali prepadávať Izrael.
24. Neskôr sýrsky kráľ Ben-Hadad sústredil celé svoje vojsko, pritiahol a obľahol Samáriu.
25. V dôsledku obliehania nastal v Samárii taký hlad, že oslia hlava stála osemdesiat šekelov striebra a štvrť kabu holubieho trusu päť šekelov striebra.
26. Keď izraelský kráľ prechádzal po hradbách, ktorási žena na neho volala: Pane môj, kráľu, pomôž!
27. Odpovedal: Ak ti nepomôže Hospodin, akoby som ti mohol pomôcť ja? Azda troškou obilia alebo muštu?
28. Kráľ sa jej spýtal: Čo chceš? Odvetila: Táto žena ma naviedla: Daj svojho syna, nech ho dnes zjeme. Môjho syna zjeme zajtra.
29. Tak sme môjho syna uvarili a zjedli. Keď som jej na druhý deň povedala: Daj svojho syna, nech ho zjeme, ona si syna skryla.
30. Keď kráľ počul slová tej ženy, roztrhol si šaty. Keď šiel po hradbách, ľud si všimol, že pod nimi má na tele vrecovinu.
31. Povedal: Nech ma čo najprísnejšie potrestá Boh, ak nepríde dnes Šáfatov syn Elizeus o hlavu.
32. Elizeus sedel doma a starší sedeli s ním, keď k nemu vyslal kohosi zo svojich ľudí. Prv než k nemu prišiel posol, Elizeus starším povedal: Je jasné, že ten lotor kohosi posiela, aby mi sťal hlavu. Dávajte pozor! Keď posol príde, zatvorte dvere a dverami ho vytlačte. Či za ním nepočuť kroky jeho pána?
33. Ešte s nimi hovoril, keď k nemu zostúpil posol. Vyhlásil: Táto pohroma pochádza od Hospodina. Načo mám ešte čakať na Hospodina?