8. Keď sa Boží muž Elizeus dozvedel, že izraelský kráľ si roztrhol šaty, odkázal kráľovi: Prečo si si roztrhol šaty? Nech len príde ku mne. Pozná, že je v Izraeli prorok.
9. Naáman prišiel so svojimi koňmi i vozmi a zastal pri vchode od Elizeovho domu.
10. Elizeus mu po poslovi odkázal: Choď, umy sa sedemkrát v Jordáne a telo budeš mať opäť zdravé ako predtým.
11. Naáman však nahnevane odišiel. Povedal: Myslel som si, že on sám vyjde, postaví sa, bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, zamáva rukou nad postihnutým miestom a tak ma zbaví malomocenstva.
12. Nie sú azda damaské rieky Abana a Parpar lepšie než všetky vody izraelské? Nemohol som sa v nich umyť a ozdravieť? Zvrtol sa a nazlostený odišiel.
13. Tu pristúpili jeho služobníci a prehovárali ho: Otec môj, keby od teba prorok žiadal niečo náročného, iste by si to urobil. Na uzdravenie však žiada od teba len: Umy sa a budeš čistý!
14. Zostúpil teda, pohrúžil sa sedemkrát v Jordáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo dostalo mladícku sviežosť. Očistil sa.
15. Nato sa vrátil s celým sprievodom k Božiemu mužovi. Keď prišiel, zastal pred ním a vyhlásil: Teraz som spoznal, že nikde inde niet Boha, iba v Izraeli. Teraz prijmi, prosím, od svojho služobníka dar.
16. Elizeus povedal: Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem. Hoci naliehal, odmietol prijať.
17. Vtedy Naáman povedal: Keď nie, dovoľ, aby sa tvojmu služobníkovi dostalo aspoň toľko prsti, čo uvezie pár mulíc, lebo tvoj služobník už nebude prinášať spaľované obety ani obetné dary iným bohom, jedine Hospodinovi.
18. Hospodin však nech dovolí svojmu služobníkovi výnimku. Keď môj pán vstúpi do Rimmónovho chrámu, aby sa tam klaňal, a oprie sa o moju ruku, ukloním sa zároveň i ja v chráme Rimmónovom. Ak by som sa teda v Rimmónovom chráme poklonil, nech to Hospodin svojmu služobníkovi odpustí.