18. Keď chlapec podrástol, odišiel jedného dňa za svojím otcom k žencom.
19. Otcovi sa posťažoval: Moja hlava, moja hlava! Ten prikázal sluhovi, aby ho odniesol k matke.
20. Keď ho odniesol a odovzdal matke, syn jej sedel na kolenách až do poludnia, potom zomrel.
21. Ona vyšla hore, uložila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za sebou a odišla.
22. Potom si zavolala muža a povedala: Nože mi pošli niektorého zo sluhov a nejakú oslicu. Musím sa čo najrýchlejšie dostať k Božiemu mužovi, potom sa vrátim.
23. Spýtal sa: Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani novmesiac, ani sobota. Odpovedala: To nič!
24. Potom osedlala oslicu a svojmu sluhovi prikázala: Poháňaj a bež! Nespomaľuj jazdu, kým ti nepoviem.
25. Tak prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž z diaľky uvidel, svojmu sluhovi Géchazimu povedal: Pozri, to je tá Šunémčanka!