26. Hospodin však jednako neupustil od svojho prudkého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi za všetky urážky, ktoré mu spôsoboval Menašše.
27. Hospodin povedal: Odvrhnem od seba i Júdu, ako som odvrhol Izrael, a toto mesto, Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, zavrhnem, i dom, o ktorom som vyhlásil, že tam bude prebývať moje meno.
28. Ostatné Joziášove príbehy i všetko, čo vykonal, je napísané v Kronike judských kráľov.
29. Za jeho čias sa vypravil faraón Necho, egyptský kráľ, na pomoc asýrskemu kráľovi k rieke Eufrat. Kráľ Joziáš sa postavil proti nemu. Ten však len čo ho zbadal, usmrtil ho v Megidde.
30. Jeho služobníci ho mŕtveho naložili na voz, previezli ho z Megidda do Jeruzalema a pochovali v jeho hrobe. Nato vzal pospolitý ľud Joziášovho syna Joacháza, pomazal ho a dosadil po jeho otcovi za kráľa.
31. Joacház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom a tri mesiace vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Jirmejáhua z Libny, sa volala Chamútal.
32. Robil Hospodinovi naprotiveň, presne podľa vzoru svojich predchodcov.
33. Faraón Necho ho spútal v Rible, v chamátskom kraji, takže nemohol vládnuť v Jeruzaleme. Na krajinu uvalil pokutu sto talentov striebra a talent zlata.
34. Faraón Necho dosadil za kráľa Joziášovho syna Eljákima po jeho otcovi Joziášovi a pozmenil mu meno na Jójakim. Joacháza však vzal, odvliekol do Egypta, kde zomrel.
35. Jójakim odvádzal faraónovi striebro a zlato. Musel však pre krajinu urobiť rozpis, aby tak mohol podľa faraónovej požiadavky odvádzať peniaze. Od každého z prostého ľudu vymáhal podľa výmeru striebro a zlato, aby to mohol odviesť faraónovi Nechovi.
36. Jójakim mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Pedájova z Rúmy, sa volala Zebída.
37. Hospodinovi robil naprotiveň, presne podľa vzoru svojich predkov.