12. Elizeus to videl a kričal: Otec môj, otec môj, vozy Izraela a jeho jazda! Viac ho už nevidel. Nato vzal svoj odev a roztrhol ho na dvoje.
13. Potom zdvihol plášť, ktorý padol z Eliáša, vrátil sa a zastal na brehu Jordána.
14. Vzal plášť, udrel ním na vodu a zvolal: Kde je Hospodin, Boh Eliáša, i on sám? Keď udrel na vodu, rozostúpila sa na obe strany a Elizeus prešiel.
15. Keď to videli prorockí učeníci v protiľahlom Jerichu, rozhlásili, že duch Eliášov spočinul na Elizeovi. Šli ho uvítať, poklonili sa mu až po zem
16. a navrhli mu: Tu medzi tvojimi služobníkmi je päťdesiat odvážnych mužov. Môžu sa rozísť a pátrať po tvojom pánovi, či ho Duch Hospodina neodvial a nezhodil na niektorý vrch alebo do niektorého údolia. Povedal: Netreba.
17. Keď však do omrzenia naliehali, privolil. Tak vyslali tých päťdesiatich mužov, ktorí ho tri dni hľadali, ale nenašli.
18. Potom sa k nemu vrátili, lebo sa zdržiaval v Jerichu. Povedal im: Vravel som vám predsa, aby ste nechodili.
19. Muži toho mesta vraveli Elizeovi: Ako náš pán vidí, mesto je vhodné na bývanie, no voda je zamorená a kraj trpí potratmi.