1. V dvadsiatom siedmom roku vlády izraelského kráľa Járobeáma sa stal judským kráľom Amacjov syn Azarja.
2. Mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka pochádzala z Jeruzalema a volala sa Jekolja.
3. Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, presne podľa vzoru svojho otca Amacju.
4. Výšiny však nezanikli. Ľud na nich ešte stále obetoval a pálil tymian.
5. Hospodin ranil kráľa, takže bol malomocný až do dňa svojej smrti. Býval v osobitnom dome. Kráľov syn Jótam viedol palác a spravoval prostý ľud.
6. Ostatné príbehy Azarjove i všetko, čo vykonal, je napísané v Kronike judských kráľov.
7. Keď sa Azarja uložil k svojim otcom, pochovali ho k nim v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jótam.
8. V tridsiatom ôsmom roku vlády judského kráľa Azarju sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii na šesť mesiacov Járobeámov syn Zekarja.
9. Robil Hospodinovi naprotiveň podľa príkladu svojich otcov. Nevzdal sa hriechov Nebatovho syna Járobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech.
10. Jábešov syn Šallúm sa proti nemu vzbúril, za prítomnosti ľudu ho zabil a po jeho smrti sa stal kráľom.
11. Ostatné príbehy Zekarjove možno nájsť poznačené v Kronike izraelských kráľov.
12. Hospodinovo slovo, ktoré vyriekol o Jehuovi, znelo: Tvoji potomkovia budú až do štvrtého pokolenia sedieť na izraelskom tróne. Tak sa aj stalo.
13. Jábešov syn Šallúm sa stal kráľom v tridsiatom deviatom roku vlády judského kráľa Uzziju. Vládol jeden mesiac v Samárii.
14. Potom Menachém, Gádiho syn, vytiahol z Tirce, vtrhol do Samárie, porazil Jábešovho syna Šallúma, usmrtil ho a stal sa po ňom kráľom.