13. Keď sa Jóaš uložil k svojim otcom, zasadol na trón Járobeám. Jóaša pochovali v Samárii k izraelským kráľom.
14. Keď Elizeus upadol do smrteľnej choroby, prišiel k nemu izraelský kráľ Jóaš. Rozplakal sa nad ním a zvolal: Otec môj, otec môj, vozy Izraela a jeho jazdci!
15. Elizeus mu povedal: Vezmi luk a šípy! Priniesol mu luk a šípy.
16. Izraelskému kráľovi prikázal: Napni luk! Keď to urobil, položil si Elizeus svoje ruky na ruky kráľove.
17. Prikázal: Otvor okno na východ! Otvoril. Elizeus nato: Vystreľ! Vystrelil. Poznamenal: Je to víťazný šíp Hospodina a šíp víťazstva nad Aramom. Pripravíš Sýrčanom v Aféku zdrvujúcu porážku.
18. Povedal ďalej: Vezmi šípy! Keď ich vzal, prikázal izraelskému kráľovi: Bodaj do zeme! Trikrát zabodol a prestal.
19. Boží muž sa preto na neho nahneval a zvolal: Mal si zabodnúť päť až šesťkrát. Spôsobil by si tým Aramu zdrvujúcu porážku. Takto iba tri razy porazíš Aram.
20. Elizeus potom zomrel a pochovali ho. Nasledujúceho roku vtrhli moábski záškodníci do krajiny.
21. Raz, keď mali práve kohosi pochovať, zbadali záškodnícky oddiel. Hodili toho človeka do Elizeovho hrobu a odišli. Len čo sa ten človek dostal do styku s Elizeovými kosťami, ožil a vzpriamil sa.
22. Po celý čas Joacháza sýrsky kráľ Chazael utláčal Izrael.
23. Hospodin sa však nad nimi zľutoval, prejavil im milosrdenstvo a naklonil sa k nim pre svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Nechcel ich zničiť a dosiaľ ich od svojej tváre nezavrhol.