1. Jóaš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom.
2. V siedmom roku vlády Jehua sa ním stal a vládol štyridsať rokov v Jeruzaleme. Jeho matka, pôvodom z Beér-Šeby, sa volala Cibja.
3. Jóaš robil po celý život to, čo uznáva Hospodin za správne. Usmerňoval ho totiž kňaz Jójada.
4. No, výšiny ešte nezmizli. Ľud na nich stále obetoval a pálil tymian.
5. Jóaš povedal kňazom: Všetky peniaze z posvätných darov, prinesených do Hospodinovho domu, príspevok od jednotlivcov, vyrúbené dávky i všetky milodary, obetované na ciele Hospodinovho domu,
6. by mali prevziať kňazi, a to každý od svojho poplatníka. Oni by potom opravovali poškodené časti budovy, kdekoľvek sa vyskytnú.
7. Keďže ani do dvadsiateho tretieho roku vlády kráľa Jóaša kňazi poškodené časti budovy neopravili,
8. predvolal si kráľ Jóaš kňaza Jójadu i ostatných kňazov a vyčítal im: Prečo neopravujete poškodené časti domu? Odteraz nebudete brať peniaze od svojich poplatníkov, ale sa priamo vynaložia na opravu poškodených častí budovy.
9. Kňazi súhlasili s tým, že už nebudú vyberať peniaze od ľudu a ani sami opravovať poškodené časti chrámu.
10. Potom vzal kňaz Jójada jednu truhlicu, na jej vrchnáku vydlabal dieru a umiestnil ju vedľa oltára, napravo od vchodu do Hospodinovho domu. Ta vkladali kňazi, čo strážili prahy, všetky peniaze, určené pre Hospodinov dom.