1. Acháb mal v Samárii sedemdesiat synov. Jehu napísal a poslal zo Samárie jezreelským hodnostárom, starším a Achábovým vychovávateľom listy tohto znenia:
2. Len čo dostanete tento list, keďže sú u vás synovia vášho pána, vozy, kone, opevnené mestá a výzbroj,
3. vyhliadnite si najlepšieho a najschopnejšieho zo synov svojho pána. Dosaďte ho na trón ich otca a bojujte za dom svojho pána.
4. Tí sa náramne preľakli a uvažovali: Keď už dvaja králi pred ním neobstáli, akože obstojíme my?
5. Správca paláca, veliteľ mesta, starší a vychovávatelia odkázali Jehuovi: Sme tvoji služobníci. Urobíme všetko, čo nám prikážeš. Nikoho za kráľa nedosadíme. Urob, čo uznáš za dobré.
6. Napísal im aj druhý list: Ak ste za mňa a chcete ma poslúchať, vezmite hlavy mužov, synov svojho pána a dostavte sa ku mne zajtra o tomto čase do Jezreela. Kráľ mal sedemdesiat synov a vychovávali ich poprední mešťania.
7. Keď sa k nim dostal ten list, vzali kráľovských synov a zabili sedemdesiat mužov. Ich hlavy vložili do košov a poslali mu do Jezreela.
8. Potom prišiel posol a hlásil mu, že priniesli hlavy kráľovských synov. Prikázal: Nechajte ich uložené na dve hromady až do rána pri vchode do brány.
9. Ráno vyšiel, zastal si a všetkému ľudu vyhlásil: Vy ste spravodliví. Ja som pôvodcom sprisahania proti svojmu pánovi a zabil som ho. Kto však pobil všetkých týchto?
10. Môžete sa teda presvedčiť, že ani jedno slovo, ktoré vyriekol Hospodin proti Achábovmu domu, neostalo bez účinku, ale Hospodin aj vykonal, čo skrze svojho služobníka Eliáša sľúbil.
11. Nato Jehu pobil všetkých, ktorí ešte zostali rodine Achábovej v Jezreeli, ako i všetky jeho významnejšie osobnosti, jeho poradcov a jeho kňazov, takže nikomu nedovolil ujsť.
12. Potom sa pobral a odišiel do Samárie. Keď bol na ceste pri pastierskom Bét-Ekede,
13. stretol Jehu bratov judského kráľa Achazju. Spýtal sa: Kto ste? Odpovedali mu: Sme Achazjovi bratia. Ideme navštíviť kráľových synov a synov vládkyne.
14. Prikázal: Pochytajte ich živých! Keď ich živých pochytali, pozabíjal ich, štyridsaťdva mužov pri cisterne v Bét-Ekede. Nikomu z nich nedovolil ujsť.
15. Keď odtiaľ odišiel, stretol Rechábovho syna Jónadaba, ktorý ho šiel uvítať. Pozdravil ho a spýtal sa: Myslíš to so mnou tak úprimne, ako ja s tebou? Jónadab odvetil: Áno! Ak áno, podaj mi ruku! Keď napriahol ruku, pritiahol ho k sebe na voz.