17. Len aby medzi vami nebolo muža ani ženy, ani rodu, ani kmeňa, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby šiel slúžiť bohom tých národov. Nech nie je medzi vami koreň, ktorý plodí jed a horkosť.
18. Mohlo by sa stať, že niekto síce počul slová tejto kliatby, no v srdci by sa utešoval: Nič sa mi nestane, budem žiť zatvrdilo, veď rovnako dopadne rastlina svieža i vyschnutá.
19. Takému nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie jeho hnev a rozhorčenie proti takému mužovi a doľahne naňho všetka kliatba, ktorá je zaznamenaná v tejto knihe. Hospodin vymaže jeho meno spod nebies.
20. Hospodin ho oddelí od všetkých kmeňov Izraela na záhubu podľa všetkých kliatob zmluvy, napísaných v knihe tohto zákona.
21. Keď budúce pokolenie, vaši synovia, čo prídu po vás, i cudzinec, ktorý príde z ďalekej krajiny, uvidia rany a neduhy tejto krajiny, ktorými ťa navštívi Hospodin, povedia:
22. Celá zem je síra, soľ a spálenisko, takže sa neseje, nič sa nerodí, nijaká bylina nerastie, je ako zrúcaniny Sodomy a Gomory, Admy a Cebójimu, ktoré vo svojom hneve a rozhorčení zničil Hospodin.
23. Všetky národy sa budú pýtať: Prečo to Hospodin urobil tejto krajine? Prečo ten veľký rozhorčený hnev?
24. Povedia: Preto, lebo opustili zmluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú s nimi uzavrel, keď ich vyviedol z Egypta,
25. lebo šli slúžiť iným bohom a klaňali sa im; bohom, ktorých nepoznali a ktorých im nedal ako podiel.
26. Vtedy vzplanul Hospodinov hnev proti tejto krajine, takže doľahla na ňu všetka kliatba napísaná v tejto knihe.
27. Hospodin ich v hneve a rozhorčení s veľkým odporom vytrhol z ich krajiny a vyhnal do inej krajiny, ako je to dodnes.
28. Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, ale veci zjavené naveky patria nám a našim synom, aby sme plnili všetky slová tohto zákona!