6. Neposlúchali sme tvojich služobníkov prorokov, ktorí hovorili v tvojom mene našim kráľom, našim kniežatám, našim otcom a všetkému ľudu krajiny.
7. Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale na nás je až dodnes zrejmá hanba; postihla každého judského muža, obyvateľov Jeruzalema a všetkých Izraelitov, blízkych i vzdialených, vo všetkých krajinách, kam si ich vyhnal pre nevernosť, ktorej sa dopustili proti tebe.
8. Hospodin, hanba nám, našim kráľom, našim kniežatám a našim otcom, lebo sme zhrešili proti tebe.
9. U Pána, nášho Boha, je milosrdenstvo a odpustenie. Protivili sme sa mu
10. a neposlúchali sme hlas Hospodina, nášho Boha, aby sme kráčali podľa zákonov, ktoré nám predložil prostredníctvom svojich služobníkov prorokov.
11. Celý Izrael prestúpil tvoj zákon a odvrátil sa, aby nepočul tvoj hlas. Tak nás postihla kliatba a prísaha zapísaná v zákone Mojžiša, Božieho služobníka, lebo sme zhrešili proti nemu.
12. Splnil svoje slovo, ktoré vyslovil proti nám a proti našim vládcom, že privodí na nás také veľké nešťastie. Veď to, čo sa udialo v Jeruzaleme, nestalo sa nikde pod celým nebom.
13. Ako je napísané v Mojžišovom zákone, tak prišlo na nás všetko to nešťastie. My sme však neprosili o priazeň Hospodina, nášho Boha, ani sme sa k nemu neobrátili od svojich neprávostí, aby sme sa sústredili na tvoju pravdu.
14. Hospodin však bedlil a dopustil na nás nešťastie. Hospodin, náš Boh, je spravodlivý vo všetkom, čo robí, ale my sme neposlúchali jeho hlas.
15. Teraz, Pane, Bože náš, ktorý si mocnou rukou vyviedol svoj ľud z Egypta a urobil si známym svoje meno, ako ho máš aj dnes, zhrešili sme a konali sme bezbožne.
16. Pane, nech sa pre všetku tvoju spravodlivosť odvráti tvoj veľký hnev od tvojho mesta Jeruzalema, od tvojho svätého vrchu. Pre naše hriechy a pre viny našich otcov sa Jeruzalem a tvoj ľud stali potupou pre všetkých okolo nás.
17. Teraz však, Bože náš, vypočuj modlitbu svojho služobníka a jeho prosby o zmilovanie pre seba samého, Pane, rozjasni svoju tvár nad spustošenou svätyňou.