10. Keď vyrástol až po nebeské zástupy, zvrhol na zem niečo z toho množstva, aj z hviezd, a pošliapal ich.
11. Dorástol až na knieža tých zástupov, zrušil ustavičnú obetu a zbúral miesto jeho svätyne.
12. Do vzbury proti ustavičnej obete bolo nasadené vojsko. Pravdu zmietol na zem a čo robil, podarilo sa mu.
13. Vtedy som počul hovoriť jedného svätého. Iný svätý sa pýtal toho, ktorý hovoril: Dokedy bude platiť to videnie o ustavičnej obete, o pustošiacej vzbure a o vydaní svätyne, po ktorej šliape vojsko?
14. Odpovedal: Až keď prejde dvetisíctristo večerov a rán, bude svätyňa opäť obnovená.
15. Keď som ja, Daniel, vnímal to videnie a usiloval som sa mu porozumieť, stál predo mnou niekto ako muž.
16. Počul som ľudský hlas nad Úlajom. Ten zavolal: Gabriel, vysvetli mu to videnie!
17. Potom pristúpil k miestu, kde som stál. Keď sa približoval, bol som ohromený a padol som na tvár. Prihovoril sa mi: Pochop, človeče, že to videnie sa týka konca času.
18. Keď so mnou hovoril, ležal som v bezvedomí tvárou na zemi. Potom sa ma dotkol, postavil ma, kde som bol,