9. Takže, kráľ, vydaj takéto rozhodnutie a podpíš ho aj ako písomný rozkaz, ktorý sa nemôže zmeniť podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý nemožno zrušiť.
10. Kráľ Dárius teda vydal taký rozkaz písomne.
11. Keď sa Daniel dozvedel, že písomný rozkaz je podpísaný, išiel do svojho domu. Okná hornej izby smerujúce k Jeruzalemu boli otvorené. Trikrát denne si tam kľakol na kolená, modlil sa a vzdával vďaky pred svojím Bohom tak, ako to robieval predtým.
12. Vtedy ta vtrhli tí muži a našli Daniela modliť sa a vyprosovať si priazeň od Boha.
13. Potom prišli pred kráľa a pripomenuli mu rozkaz: Kráľ, či si nevydal písomný rozkaz, že kohokoľvek, kto by v priebehu tridsiatich dní požiadal o niečo akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľ, hodia do jamy levov? Kráľ odpovedal: To slovo platí ako zákon Médov a Peržanov, ktorý nemožno zrušiť.
14. Potom povedali kráľovi: Daniel, jeden z judských zajatcov, nevenuje pozornosť tebe, kráľ, ani tvojmu príkazu, ktorý si podpísal, ale trikrát denne vyslovuje svoju prosbu.
15. Keď kráľ počul túto reč, nepáčilo sa mu to a zaumienil si, že Daniela zachráni. Až do západu slnka sa usiloval o jeho záchranu.
16. Vtedy sa tí muži nahrnuli ku kráľovi a povedali mu: Vedz kráľ, že u Médov a Peržanov je nezmeniteľné každé nariadenie, ktoré vydal kráľ!
17. Potom kráľ vydal rozkaz. Priviedli Daniela a hodili ho do jamy levov. Kráľ povedal Danielovi: Boh, ktorému ustavične slúžiš, ťa zachráni.
18. Priniesli kameň a umiestnili ho nad otvor jamy a kráľ ju zapečatil svojím pečatným prsteňom aj pečatnými prsteňmi svojich veľmožov, aby sa v Danielovom prípade nič nemohlo zmeniť.
19. Potom kráľ išiel do svojho paláca a strávil noc v pôste, bez rozptýlenia a spánku.
20. Za svitania kráľ vstal a ponáhľal sa k jame levov.
21. Keď sa blížil k jame, kde bol Daniel, volal k nemu žalostným hlasom: Daniel, služobník živého Boha, bol tvoj Boh, ktorému ustavične slúžiš, schopný zachrániť ťa od levov?