4. Pili víno a vzdávali chválu bohom zo zlata, striebra, bronzu, železa, dreva a kameňa.
5. V tej chvíli vystúpili do popredia prsty ľudskej ruky a oproti svietniku písali na omietku steny kráľovského paláca. Kráľ sa pozeral na ruku, ktorá písala.
6. Vtedy kráľ zbledol od strachu, jeho myšlienky ho vyľakali, podlomili sa mu nohy a roztriasli kolená.
7. Kráľ hlasno zvolal, aby priviedli zaklínačov, Chaldejov a veštcov. Kráľ povedal babylonským mudrcom: Ktokoľvek prečíta tento nápis a podá mi jeho výklad, oblečú ho do purpuru, na krku bude nosiť zlatú reťaz a bude vládnuť ako tretí v kráľovstve.
8. Nato prišli všetci kráľovi mudrci, no nevedeli prečítať nápis a vysvetliť kráľovi jeho význam.
9. Kráľ Bélšaccar sa veľmi vyľakal, zbledol od strachu a jeho veľmoži ostali zmätení.
10. Na slová kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodovnej miestnosti kráľovná a povedala: Kráľ, ži naveky! Nech ťa nevyľakajú tvoje myšlienky, nemusíš blednúť od strachu.
11. V tvojom kráľovstve je muž, v ktorom je duch svätých bohov a ktorý už za čias tvojho otca preukázal osvietenosť, chápavosť a múdrosť. Kráľ Nebúkadnecar, tvoj otec, ho ustanovil za predstaveného mágov, zaklínačov, Chaldejov a veštcov,
12. lebo výnimočný duch, poznanie, chápavosť, schopnosť vysvetľovať sny, rozlúštiť hádanky a riešiť problémy, prejavili sa v tomto Danielovi, ktorému kráľ dal meno Béltšaccar. Nech teraz zavolajú Daniela a nech teda podá výklad.
13. Potom Daniela priviedli pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: Si ty ten Daniel z judských zajatcov, ktorých kráľ, môj otec, priviedol z Judska?
14. Počul som o tebe, že je v tebe duch svätých bohov a že si preukázal osvietenie, chápavosť a výnimočnú múdrosť.
15. Priviedli predo mňa mudrcov a zaklínačov, aby prečítali tento nápis a oboznámili ma s jeho významom, no neboli schopní podať jeho výklad.
16. Ja som však o tebe počul, že si schopný vykladať a riešiť problémy. Ak mi teda môžeš prečítať tento nápis a vysvetliť jeho význam, oblečú ťa do purpuru, na krku budeš nosiť zlatú reťaz a budeš vládnuť ako tretí v kráľovstve.
17. Nato Daniel odpovedal kráľovi: Nechaj si svoje dary a svoje odmeny daj inému. Nápis však kráľovi prečítam a oboznámim ho aj s jeho významom.
18. Pokiaľ ide o teba, kráľ, Najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebúkadnecarovi kráľovstvo, veľkosť, vznešenosť a majestát.
19. Pre veľkosť, ktorou ho obdaroval, triasli sa pred ním strachom ľudia všetkých národov a jazykov, lebo koho chcel, toho zabil, a koho chcel, toho nechal žiť. Koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril.