19. Pre veľkosť, ktorou ho obdaroval, triasli sa pred ním strachom ľudia všetkých národov a jazykov, lebo koho chcel, toho zabil, a koho chcel, toho nechal žiť. Koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril.
20. Keď mu srdce spyšnelo a jeho duch sa namyslene zatvrdil, bol zosadený z kráľovského trónu a jeho vznešenosť mu bola odňatá.
21. Vyhnali ho spomedzi ľudí, jeho srdce sa stalo podobným zvieraciemu. Býval s divými oslami, kŕmili ho trávou ako dobytok a jeho telo kropila nebeská rosa, až kým nepoznal, že Najvyšší, Boh, je vládcom v kráľovstve človeka a že nad ním ustanovuje, koho chce.
22. Ty, jeho syn Bélšaccar, nemal si pokorné srdce, hoci si o všetkom vedel.
23. Vyvyšoval si sa nad Pána nebies, doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky aj vedľajšie ženy ste z nich pili víno. Vzdával si vďaky bohom zo striebra a zlata, bronzu, železa, dreva a kameňa, ktorí nevidia, nepočujú a nevnímajú, no Boha, v ktorého rukách je tvoj dych a všetky tvoje cesty, si neoslavoval.
24. Preto on poslal ruku, ktorá napísala tieto slová.
25. Nápis znie takto: Mené mené tekél úfarsín.
26. Toto je výklad týchto slov: mené — Boh spočítal tvoje kraľovanie a ukončil ho;
27. tekél — bol si odvážený na váhach a ukázalo sa, že si nedostatočný;
28. perés — tvoje kráľovstvo bolo rozdelené a odovzdané Médom a Peržanom.
29. Nato Bélšaccar rozkázal, aby Daniela zaodeli do purpuru, dali mu na krk zlatú reťaz a vyhlásili, že má dostať v kráľovstve tretiu najvyššiu hodnosť.
30. V tú noc chaldejského kráľa Bélšaccara zabili.